V tomto diele sa autor vracia do krajiny svojho srdca, do Talianska, ktoré tak vášnivo miloval. Kartúza parmská je akousi štúdiou talianskeho života po roku 1815, teda po najväčšej bitke storočia pri Waterloo, ktorej sa zúčastňuje i Fabrizio del Dongo, hlavný hrdina románu. Po návrate do Talianska ho podozrievajú z liberalizmu, našťastie je tu krásna duchaplná grófka Pietranerová, ktorá z lásky k Fabriziovi, svojmu synovcovi, uplatní svoju moc a vplyv na ľudí, čo majú rozhodnúť o jeho osude a všetko zaranžuje podľa svojich predstáv, dá ho študovať. Keď však Fabrizio zabije v súboji svojho rivala, aféra sa zveličí, dostane sa do väzenia a čaká na rosudok. Grófka opäť zasiahne, umožní mu útek a odstráni nepriateľov. Fabrizia napokon zbavia viny, slobodný, tajne sa stretáva s Clelio Contiovou, dcérou guvernéra väznice, do ktrej sa zamiluje na život a na smrť. Keď však Clelia i jeho milovaný syn zomrú, vzdá sa arcibiskupského úradu a utiahne sa do kartuziánskeho kláštora, kde o krátky čas zomiera.

vydal: Tatran, 1968